Termín tejto akcie bol známy už dávnejšie. Miesto sa vedelo už od predošlej akcie, pretože Dano sa rozhodol osláviť 50-siatku. Nastal ten deň – 30.4. a začali sme sa postupne schádzať. Niekedy medzi 17:00 a 18:00 prišiel Marek a JanoL. Dali si pohár vínka a čakali na Dana a Pištu. Pišta začal variť guláš. Dorazil Peťo a neskor Libor a posledný okolo 22:00 došli Vlado s Dodom (mali to najďalej, pretože Marek išiel z Blavy). Pôvodne mal prísť aj JanoV, ale nakoniec musel svoju účasť zrušiť, pretože kolega mal úraz a Jano mal pohotovosť v podstate celý vikend. Večer sa oficiálne začal gratuláciou Danovi. Okrem nejakých fliaš, zoskoku z komína a hlavného darčeka stan (ktorý mimochodom nestihol prísť), dostal Dano aj takýto certifikát:
Ďalej pokračovala voľná zábava, t.j. rozprávalo sa čo má kto nové, trochu politiky, spomenulo sa konkláve, rozoberali sme posudok na Černáka a vybrala sa trasa na zajtrajšok. Vecer sme zakončili niekedy po polnoci gulášom 🙂 🙂 🙂
1.deň
Po raňajkách sa vyrážalo. Vyrazilo sa spolu:
…ale potom neskôr došlo k rozdeleniu na skupinu A a B (Dodo, Marek a Jano). Trasa skupiny A:
Približná trasa skupiny B:
Večer nás prišiel pozrieť JanoV, ktorý mal príslužbu. Ochutnal guláš, porozprával čo to o akcii skialp v Gruzínsku…
2.deň
Dano s Pištom sa chystajú koncom leta do Kyrgystanu na pretek The Silk Road. Kto to nepoznáte, tak skúste vygoogliť … dačo nenormálne. Ale pointa je v tom, že keď sa Pišta s Danom niekde chystajú, tak aj bikepohodičky sú „trocha náročnejšie“. Vybral sa Vršatec a bola to jedna z tých náročnejších cyklotúr za posledné obdobie na bikepohodičke.
Náš hostiteľ Dano:
Cestou sme narazili na občerstvovačku, kde za malý poplatok si si mohol zobrať ľubovoľný nápoj.
Na Vršatec sme došli spoločne, tak sme posedeli a najedli . Cestou naspäť sme sa rozdelili na, ale v podstate nakoniec každyý prešiel viac menej to isté. V skupine A boli Vlado, Libor a Pišta. B skupine Dodo, Peto, Jano a Dano, Marek sa vybral po ceste :-), čize urobil C skupinu. B skupina, trochu poblúdila, bola s toho nakoniec aj tlačenka do kopca a nakoniec miesto skratenia trasy prišla na ubytko posledná. Pre mňa z toho plynie poučenie, že netreba sa spoliehať, že ti mapy.com naplánujú cestu. Aj keď je niečo kratšie, po cyklo ceste je to zvyčajne rýchlejšie (a nestratí sa ti len tak z ničoho nič cesta 🙂 ). Večer sa posedelo vonku, pri sviečkách. Mali sme tentokrát štastie na počasie počas celej bikepohodičky. Vymákli sme najteplejšie a najslnečnejšie počasie v tomto období.
3. deň
Ráno prišiel JanoV. na elektrobike s Trenčína. Konečne mal voľno z práce, takže sa mohol pripojiť. Domov sa chystal Peťo a Libor. Hlavne skupina B už chcela niečo kratšie, pretože po prvých dňoch už bolo trochu cítiť únavu a hlavne tí, čo nemali nabicyklované, tak cítili už aj zadky :-). Cieľ bol Vlčí vrch a Dano vybral peknú a pohodovú trasu popri Česko-Slovenskej hranici.
Tu sa rozhodlo o rozdelení na dve skupiny:
Dodo, Marek a JanoL sa vybrali jednoduchšou trasou po asfalte.
Trasa skupiny A:
Trasa skupiny B:
Čo malo byť pohodovou trasou v lese, nebolo vďaka ťažbe až také pohodové. A „užíval“ si to hlavne Marek. Ale na konci sme sa dozvedeli, že to boli „Stezky z lásky“, nuž čo dodať…
Po príchode na chatu nastala pohodička po bikepohodičke:
Tí, čo potrebovali odísť, odišli a na chate sme zostatli piati. Marek, Dodo, Vlado, Dano a Pišta. Pripravila sa večera:
Po večeri sme začali hrať stolové spoločenské hry. Kým v prvej hre Marek s Dodom deklasovali Pištu s Danom 6:2, druhá hra už bola aj bez Mareka a skončila viac-menej vyrovnane. Tretiu hru Dobble už hral len Dodo s Pištom. Spor vznikol na tom, či výhra 18:12 je jasná alebo tesná. Kým Pišta tvrdil, že jasná, lebo vyhral o 6. Dodo tvrdil, že tesná, lebo z 30 párov, rozhodli len tri … Na pomoc bola prvý krát v historii privolaná aj umelá inteligencia. Keď sa spýtal Pišta, tak AI dala za pravdu Pištovi. Keď sa spýtal Dodo, tak AI dala za pravdu Dodovi. Skratka každý vedel „čo“ sa má spýtať.
Nakoniec Pišta sformuloval „spoločnú resp. kompromisnú otázku“ a po tejto odpovedi od AI navrhol uzavrieť mier:
Áno, máte pravdu.
Ak jeden hráč získal 18 párov a druhý 12 párov, znamená to, že prvý hráč vyhral nad druhým o 6 párov (18 – 12 = 6).
Ak však myslíte, že tri páry rozhodli zápas (teda keby tri páry vyhral druhý hráč namiesto prvého, zápas by skončil remízou 15:15), aj to je správne tvrdenie. Rozdiel je 6 párov, ale na vyrovnanie by druhý hráč potreboval „otočiť“ 3 páry (lebo každý takýto pár by sa odpočítal víťazovi a pripočítal porazenému).
Zhrnutie:
- Rozdiel vo výsledku: 6 párov.
- Počet párov, ktoré by zmenili výsledok na remízu: 3 páry.
Takže áno, môžete povedať, že zápas rozhodli tri páry a že rozdiel bol 6 párov. Obe vyjadrenia sú správne, záleží, na čo sa chcete zamerať.
4.deň
Začalo popŕchať aj to rozhodlo, že nikto už nikam nešiel. Upratala sa chata, čo trvalo celkom dlho. Niežeby bol nejaký výrazný bordel, ale cca 8 chlapov a 4 dni na jednom mieste bolo skrátka vidieť 🙂 :-). Pomaly sme sa roztratili domov.
Záver
Všetci sme sa zhodli, že to bola jedna z najlepších akcií za poslednú dobu. Aj sme sa zabavili aj porozprávali aj dosť nabicyklovali. Tí slabši dali cca 150km a 3500 výškových metrov a tí lepší cca 200km a 4500výškových metrov. Aj počasie vyšlo perfekne. VĎAKA DANO.
Ďalšiu akciu organizuje JanoL. 9-12.10.2025 v Demanovskej doline, kde oslávi aj svoju 50-tku. Už teraz sa tešíme…