Chatu vybrali a vybavili Pišta a Libor, hoci už sa to Pištovi nie veľmi páčilo a navrhol ťahať zápalky o to, kto vybaví ďalšiu 🙂 (hoci nakoniec mu to nevyšlo, ale to už predbieham).
Prvý dorazil Pišta, prevzal kľúče (ešte v zápche pri ceste) a začal variť guláš. Potom dorazili Jano V. a Dano, ktorí boli už dnes na cyklotúre. Ľubochnianskou dolinou išli na chatu pod Borišovom.
Ďalší na rade boli cyklisti, ktorí išli okolo. Boli asi piati a Dano ich zavolal na pohárik. Prišli zarozprávali sa, trochu pomohli s gulášom, ponúkli aj oni nás a slovo dalo slovo a miesto pod širákom mali nocľah na chate, pretože miesta sme mali dosť. Zaujímavá skupina so spevákom, vyšetrovateľom a 60 ročným Chebeňom, ktorý bol najvýraznejším členom (vo všetkom, najveselší, najukecanejší, najviac vypil, … zároveň nás všetkých pozval na svoju oslavu ďalší týždeň) a ďalšími členmi.
Potom došiel Dodo s Vladom, potom Libor a posledný, už za tmy prišiel Marek. Teda úplne posledný bol Jano L., ktorí zavolal, že príde až zajtra o 10:00hod (týmto aj stanovil odchod na zajtrajšiu túru). Marek zobral Lapierre, pretože na elekrobike mal problém s ventilom, takže po dlhšom čase sme boli všetci „bez motora“, ako zamladi.
1.deň
Pôvodne nehlásili dobré počasie, ale postupne sa predpoveď menila z dažda na slnečno až polojasno, ale celkom chladno. Po raňajkách sa vyrazilo prekvapivo skôr, keďže aj Jano L. prišiel skôr.
Trasa: chata Baba – Hiadeľské sedlo – popod Hrubý vrch – útulňa na Kráme – popod Hrubý vrch – Donovaly – chata Baba
Útulňa na Kráme je zvýraznená, pretože tam sa diali veci…
Začalo to celkom dobre, počasie bolo fajn, občas slnko, občas mraky. Cesta bola najprv dobrá (viď foto). Potom sa začala meniť na single track, trochu s blatom a aj s mokrými koreňmi, na ktorých sa dosť šmýkalo. Tento typ trate nevyhovoval Marekovi, ale nakoniec to dal so cťou. Na útulňu na Krame sme prišli už za dažďa a značne poklesla aj teplota. Začalo byť dosť chladno. Skryli sme sa pod strechou. Nato pršli dvaja turisti (Roman a Grétka). Libor vraví: „Aha idú majitelia…“ …. Odpoveď bola, že ani majitelia, ani prevádzkari, ALE KĽUČE MAJÚ.
Bolo stále chladnejšie, dážď neprestával, tak sme sa presunuli do vnútra. Objednali sme si po pive, potom čaj s rumom a to sa niekoľko krát opakovalo. Libor založil oheň v piecke a vnútri bolo zrazu príjemne teplo. Objednávky sa opakovali … Našla sa tam aj gitara, ktorej sa chytil Libor a o náladu bolo postarané … Objednávky sa opakovali a evidentne si s nami pospevovala aj Grétka, Roman sa až tak nezabával (mal pôvodne iné plány, ale tým, že sme zostali, tak sme mu ich prekazili). Spievali sa osvedčené hity z mladosti … neviem prečo mne utkvelo v pamäti:
Slov čo treba vedieť je len pár
Slobodný je free a obloha sky
mier sa povie peace a láska love
Tých pár slov podstatných
Ak cítiš ich a vieš
Potom celý svet ti rozumie …
Prestalo už aj pršať, ale nálada vo vnútri bola výborna, bolo tam teplo a nikomu sa veľmi nechcelo ísť preč. Hoci sme vedeli, ze to bude musieť raz prísť…
Prvý „odpadol“ Dano, ale všetci sme mali „nakúpené“ … najmenej Marek. Postupne sme začali odchádzať po dvojiciach. Vždy jeden, čo mal „nakúpené“ menej a ten dával pozor na toho, kto mal toho pod čapicou viac. Prví odišli Marek a Jano L., o trochu neskôr Jano V. a Dano, po chvíli Dodo a Vlado a poslední boli Pišta a Libor. Cesty všetkých boli dosť dobrodružné a trvali rôzne dlho (boli aj prestávky), ale nakoniec všetko štastne dopadlo.
2. deň
Na dnešnú trasu bolo viacero návrhov, ale nakoniec sa vybrala Liborom navrhovaná Smrekovica., ktorá vraj patrí medzi najťažšie stúpania na Slovensku. Po asfalte sa nastúpa takmer 800 výškových metrov na ôsmich kilometroch.
Cesta po Liptovskú osadu bola pekná široká zvažnica, akurát sme spomínali, že keď Marek odišiel (musel odísť domov), tak aj cesty sú lepšie :-). V podstate hneď pri krčme dostal Dodo defekt, takže sme sa zastavili na jedno pivko a opravili defekt. Od Podsuchej začalo to legendárne stúpanie a dalo všetkým riadne zabrať. Bolo to strmé a strmosť sa postupne zvyšovala, nebolo ani trocha miernejšej časti, kde by si mohli nohy oddýchnuť. Odmenou nám bolo krásne slnečné počasie na vrchole.
Mali sme šťastie, pretože Vojenská ubytovňa bola dnes otvorená posledný deň (pred rekonštrukciou). Takže sme dali nejaké to pivko a zašli sme aj dnu na vyprážaný syr. Chceli sme ísť ďalej na Malinô Brdo, ale všetci čo odtiaľ prichádazli, vraveli, že tam je kopec snehu a nevyplatí sa tam ísť. Dokonca prišli aj cyklisti odtial a mali sneh dole na ráme a v prehadzovačke. To nás presvedčilo a išli sme naspať popej istej trase. Cestou dole to Dodo v jednej zákrute neubrzdil. Dostal šmyk na štrku a potom to už bolo len o tom, či pritlači brzdy mocne a riskuje rybičku cez riadidlá, alebo dobrzdi, čo sa dá a vyvalí sa v jarčeku s kamenmi pri kraji cesty. Možnosť b) bola správna, Okrem toho, ze bolo z polovice mokrý a pomohla mu aj prilba, si to odnieslo predné koleso. Bolo dosť krivé, ale dalo sa s ním zísť dole. Pišta ho v Podsuchej ešte „pošlialal“, čím ho celkom pekne vyrovnal. Zastavali sme sa akosi neplánovane zase v Liptovskej osade, kde Libor usúdil, že ešte nemá dosť a vybral sa cez Liptovské Revúce na Šturec (čím si pridal cca 20km a skoro 1000výškových metrov).
Všetci sme nakoniec skončili na chate, kde sa zohrial guláš a urobila sa priprava na kapkaný chlebík (ten sa ale nakoniec nerobil, pretože nikto nemal hlad).
Rozprávalo sa trochu aj o jesennej bikepohodičke. Padli návrhy urobiť nejakú „ostrovnú“ bikepohodičku, prípadne aj nejaké Toskánsko, ale rozprávalo sa aj o Pieninách a Okolí Drienice, ale všetko zostalo otvorené.
Ešte v ten večer musel odísť Jano L. a druhý Jano V. sa rozhodol, odíde skoro ráno … bicykloval o deň viac a teraz išiel na kajak.
3, deň
Uvažovalo sa či sa ešte niekde pojde a ak áno tak kde. Posledný deň je potrebné odovzdať, ale hlavne poupratovať chatu. Takže sme upratali chatu a vybrali sa autrami do Španej doliny. Dodo sa rozhodol pre turistiku, kedže mal !krivé koleso, ale ostatní vybrali bicykle a vyrazili …
Neplánovane sa Dodo stretol s kumpánmi na Šachtičkách
